Aktuality - všetky

Oznámenie o doručení písomnosti Lukáš Balco

23. 08. 2019 - Obec Muránska Dlhá Lúka v súlade s § 5 zákona č.253/1998 Z. z. oznamuje uloženie listovej zásielky pre adresáta Lukáš Balco. ...  >> čítaj viac

Oznámenie o doručení písomnosti Vlastimil Oravec

20. 08. 2019 - Obec Muránska Dlhá Lúka v súlade s § 5 zákona č.253/1998 Z.z. oznamuje uloženie listovej zásielky pre adresáta Vlastimil oravec....  >> čítaj viac

Výsledky mimoriadnej inventarizácie majetku obce

13. 08. 2019 - Výsledky mimoriadnej inventarizácie majetku obce vykonanej v dňoch 24.4.2019 - 28.6.2019. ...  >> čítaj viac

Mapa

mapa

Partnerstvo MP - ČH

Partnerstvo MP ČH
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Partnerstva Muránska planina - Čierny Hron v rámci Grantového programu Naštartujme s Partnerstvom MP - ČH.

Aktuálne počasie

Počasie Muránska Dlhá Lúka online

Obec - všeobecná charakteristika

obrazová príloha

obec očami Ing. Jána Kekeňáka

Obec Muránska Dlhá Lúka leží v juhovýchodnej časti Slovenského Rudohoria na nive v doline Muráňa. Nadmorská výška v strede obce je 345 m n. m., v chotári 330 - 1018 m n. m. Prevažne hornatý chotár prechádza na juhozápade do náhornej vrchoviny, ktorá sa cez terasovú plošinu zvažuje do nivy Muráňa. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1357. Jej názov je odvodený od rozsiahlych pastvín a podriadenosti hradu Muráň, pod ktorý patrila od 16. storočia.


Územím prechádza štátna cesta 2. triedy č. 532 spájajúca Muráň s Revúcou (smer sever – juhovýchod). Muránska Dlhá Lúka leží na jednokoľajnej neelektrifikovanej trati č. 165 (Plešivec - Muráň) medzi Revúcou a Muráňom. Obec Muránska Dlhá Lúka je od okresného mesta Revúca vzdialená 5 km, od mesta Jelšava 17 km, od obce Muráň 4 km a od krajského mesta Banská Bystrica 85 km.

Základné informácie

Kraj: Banskobystrický
Okres: Revúca
Región: Gemer
Poloha - GPS: 48° 43´ 05“ s.š., 20° 04´ 51“ v.d.
Nadmorská výška: 350 m.n.m.
Rozloha: 18,65 km2
Počet obyvateľov: 836 (2008)
Hustota obyvateľov: 45 obyvateľov na km2

 

Poloha územia

Obec sa nachádza v Gemersko-malohontskej župe, v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Obec Muránska Dlhá Lúka má rozlohu 1865 ha, počet obyvateľov k 31.12.2008 836. Obec leží v prekrásnej doline medzi vrchmi. Zo severovýchodu je to Petrov vrch, Radzim, Zubová a z juhozápadu je to Poľan. Územie obce zasahuje do Chránenej krajinnej oblasti Muránska planina.
Hranica ochranného pásma pokračuje severovýchodným smerom katastrálnou hranicou obcí Muránska Lehota - Muránska Dlhá Lúka zbiehajúcim chrbtom cez kótu Kamenná (718 m) a dolinu Lehotského potoka na okraj lesa východne od obce Muránska Lehota. Okrajom lesa prechádza juhovýchodným, severným a severozápadným smerom západne od obce Muránska Dlhá Lúka na katastrálnu hranicu obcí Muráň - Muránska Dlhá Lúka, ktorou pokračuje severovýchodným smerom, prekračujúc potok Muráň, štátnu cestu II. triedy Muráň - Revúca, na chrbát, po ktorom vystupuje nezmeneným smerom cez Petrov vrch (785 m) a Radzim (970 m) na katastrálnu hranicu Muránska Zdychava – Muránska Dlhá Lúka, obchádzajúc severne pramennú oblasť potokov v Borzíkovej doline na katastrálnu hranicu Revúca – Muránska Dlhá Lúka.

Geologické pomery

Geologicky patrí územie Muránskej Dlhej Lúky k neogénu (mladšie treťohory). Rozprestiera a tu jednotka označená ako veporikum. Na stavbe veporika sa zúčastňujú prevažne silne premenené horniny. Relatívne veľmi rozšírené sú granity rôznej povahy a veku. Pri Muránskej Dlhej Lúke sú známe aj malé telesá ultrabázických hornín zmenených na serpetinity s mastencom. Územie chotára obce budujú biotitické granodiority až granity, biotitické až dvojsľudové svory s vložkami amfibolitov a serpertinitov kohútskej zóny veporického kryštalinika.

Zásoby podzemnej vody

Na území obce Muránska Dlhá Lúka sa vyskytujú prevažne povrchové tečúce vody. Hlavnými tokmi je Muránka prameniaca na Bielej vode v obci Muráň pretekajúca pozdĺž celej obce, Lehotský potok prameniaci na Pasekách a na južnom okraji obce sa vlieva do Muránky. Muránka a Lehotský potok sú vyvieračkové vodné toky. Bočnými prítokmi povrchových vôd sú potôčky Červené, Potôčky, Brezová, Zadný potok.

Geomorfologické pomery

Územie obce Muránska Dlhá Lúka patrí do oblasti Slovenského Rudohoria, celku Stolické vrchy, oddielu Stolica a celku Revúcka vrchovina, oddielu Železnícke predhorie, časti Jelšavské podolie. Najvyššie a najvýraznejšie vrchy sú Stolica 1476 m n.m., Kohút 1409 m n.m., Veľká Chyžňanská 1397 m n.m.. Najnižším bodom je miesto kde Muránka opúšťa územie – 275 m n.m.. Na území sú relatívne veľké výškové rozdiely s maximálnym výškovým rozpätím 1201 m.

Klimatické pomery

Územie zatrieďujeme do dvoch klimatických oblastí. Južná časť patrí do oblasti mierne teplej. Táto oblasť je charakteristická počtom letných dní v roku pod 50 – s maximálnou teplotou vzduchu 25 °C a vyššou. Priemerná teplota v mesiaci júl je 16 °C. Severná časť patrí do chladnej oblasti, kde priemerná teplota vzduchu v mesiaci júl je pod 16 ° C. Priemerné januárové teploty sú – 5 °C. V lete máva územie v priemere 20 letných dní (nad 25°C), počas teplejších rokov ich býva do 30. Tropické dni (nad 30 °C) sa tu vyskytujú zriedka – maximálne 10 počas veľmi teplého leta. Najslnečnejšími mesiacmi sú júl a august. Priemerný ročný úhrn zrážok je 1200 - 1400 mm. Prevládajúci smer vetra v území je severovýchodný a severozápadný. Klimatické podmienky sa vplyvom globálneho otepľovania postupne začínajú meniť. V posledných rokoch sa vyskytuje viac tropických dní a snehová pokrývka sa vyskytuje zriedkavejšie.

Hydrologické pomery

Katastrálne územie obce Muránska Dlhá Lúka hydrografického hľadiska patrí do povodia rieky Slaná. Číslo základného povodia je 4-31-03. Nosným tokom v území Muránska Dlhá Lúka je rieka Muránka . Rieka Muránka je pravostranný prítok Slanej s dĺžkou 48,8 km a plochou povodia 386,1 km². Pramení v katastri obce Muráň priamo pod hradným bralom Muránskeho hradu ako vyvieračka. Na prameni je zhotovený vodojem, ktorý zachytáva vodu do vodovodu aj pre obec Muránska Dlhá Lúka. Najsilnejším prítokom v katastri obce Muráň je prítok Hrdzavého potoka. Je tokom IV. rádu a priemerná lesnatosť povodia dosahuje 50%. Do Muránky sa v katastri obce vlievajú nasledovné potôčiky Brezová a Zadný potôčik. Preteká obcou Muránska Dlhá Lúka a sprava priberá Lehotský potok. Lehotský potok je v severnej časti okresu Revúca. Jeho pravostranným prítokom je Červený potok, meria 9,3 km a je tokom VI. rádu. Pramení v Stolických vrchoch, v podcelku Tŕstie, na severovýchodnom svahu Troch chotárov (963,3 m n. m.) v nadmorskej výške približne 920 m n. m. Od prameňa tečie najprv na sever, sprava priberá prítok spod Čierťaže (858,0 m n. m.) a zľava prítok spod sedla Dielik (579 m n. m.). Na strednom toku tečie na styku Stolických vrchov na východe a Muránskej planiny na západe. Ďalej sa stáča na východ, pokračuje v odlesnenej brázde (ktorá oddeľuje podcelky Tŕstie a Stolica), sprava priberá prítok spod vrchu Pod Čierťažou (732,3 m n. m.), preteká obcou Muránska Lehota a opäť z pravej strany priberá prítok spod Čierťaže (858,0 m n. m.). Následne sa stáča na juhovýchod, priberá pravostranný prítok spod Kamennej (718,0 m n. m.), vytvára výrazný ohyb a tečie okrajom obce Muránska Dlhá Lúka. Tu sa vlieva v nadmorskej výške cca 339 m n. m. do Muránky, tesne pred tým sa do nej vlieva Červený potôčik.

Pôdne pomery

Prevažnú časť územia tvoria typy hnedých lesných pôd. Tieto pôdy sa vyznačujú silným zvetrávaním primárnych silikátov a tvorbou ílových minerálov. Geneticky vychádzajú z rankrových pôd a pararenzín. Zrnitostné a minerálne zloženie je závislé od materskej horniny. Výrazne sa uplatňuje klimatický faktor, pomery spodnej vody a reliéf terénu. Zvýraznené znaky vplyvu týchto faktorov v hnedých lesných pôdach umožňujú delenie typu na subtypy, ktoré sú pôdnoekologicky významné a pre plánovanie lesníckej činnosti cenné.

Rastlinstvo

Rastlinstvo Muránskej planiny patrí k najzaujímavejším spomedzi flór ostatných orografických celkov Slovenska po stránke druhovej pestrosti a zastúpenia rozličných fytogeografických prvkov. Sú tu zastúpené druhy xerotermné - vyžadujúce teplo a sucho, druhy horské (montánne) i druhy alpínske a subalpínske, osídľujúce najvyššie položené časti územia so severnou expozíciou. Medzi nimi je celá škála endemických a reliktných druhov. Členitý vápencový reliéf s bralami, skalnými stenami, vežami, prevismi, tiesňavami a z podzemia ochladzovanými sutinovými kužeľmi umožňuje rásť v bezprostrednej blízkosti rastlinám veľmi rôznych ekologických nárokov. Vegetácia výslnných južných a juhovýchodných zrázov a hrán planiny ostro kontrastuje s vegetáciou zatienených vlhkých stanovíšť hlbokých tiesňav a roklín. Lesnatosť dosahuje 90 % a prirodzene je tu zastúpených 6 lesných vegetačných stupňov - od druhého (bukovo-dubového) po siedmy (smrekový). Lesnícky význam majú viaceré ukážky skupín lesných typov so zachovaným prirodzeným druhovým zložením v spoločenstvách bukovo-dubového až smrekového lesného vegetačného stupňa. Na viacerých miestach rastie tis obyčajný a reliktná borovica lesná. Zaujímavý je prirodzený ostrovčekovitý výskyt kosodreviny v Hrdzavej doline s jarabinou mišpuľkovou, kde zostupuje do výšky 750 m n. m. V Hrdzavej doline je aj jediná lokalita zemolezu alpského na Slovensku. Na Stožkách, Voniacej, ale aj inde rastie autochtónny ekotyp smrekovca opadavého. Na území národného parku (bez ochranného pásma) rastie približne 1150 taxónov cievnatých rastlín. Medzi nimi je 97 chránených druhov, 35 endemitov a subendemitov - z toho 3 západokarpatské paleoendemity a niekoľko reliktov. Najvýznamnejšou rastlinou Muránskej planiny v celosvetovom meradle je miestny paleostenoendemit lykovec muránsky. Na teplých južných a juhovýchodných okrajoch planiny ho sprevádzajú druhy ako čerešňa mahalebková, ktorá tu dosahuje najsevernejší výskyt na Slovensku, poniklec slovenský, horčičník Wittmanov, zvonček karpatský, zvonček sibírsky, nevädza Triumfettova, prilbica jedhojová, ojedinele i astra alpínska. Na chladných severných zrázoch a vo vyšších nadmorských výškach sú to všivec praslenatý, klinček včasný, drvádka osemlupienková, ostrica pevná, iskerník alpínsky, kropenáč trváci alpský, horcokvet Clusiov, lomikameň Wahlenbergov, pchybok biely i všadeprítomná prvosienka holá. Vlhšie lúky poskytujú vhodné podmienky pre prvosienku pomúčenú, žltohlav európsky, bielokvet močiarny, mečík strechovitý, páperníky či všivec močiarny. Lúčne spoločenstvá planiny hostia i celú plejádu našich orchideí - rastlín z čeľade vstavačovité. V rašeliniskách možno nájsť mäsožravú rosičku okrúhlolistú i kľukvu močiarnu. Zaujímavou inverznou lokalitou je dolina potoka Furmanec, kde rastie na veľmi obmedzenej ploche vzácna valdštajnka trojlistá Magicova.
V mykoflóre Muránskej planiny sa vyskytuje viacero vzácnych drevokazných húb - drevovček fialový, drevovček hrdzavý, zamatka chlpatá. V roku 1986 tu F. Kotlaba zaznamenal prvý a jediný nález drevovčeka obrúbeného v Európe, ktorý bol dovtedy známy len zo Severnej Ameriky a Japonska. Vyskytuje sa tu i jeden z našich najvzácnejších chorošov - trúdnatec lekársky, ktorý sa už od stredoveku používal ako liečivá huba.

Živočíšstvo

Bohatstvo a zachovalosť západokarpatskej vertebratofauny žijúcej na Muránskej planine azda najlepšie vystihuje počet chránených druhov stavovcov: 1 druh z triedy kruhoústnic, 7 druhov z triedy obojživelníkov, 7 druhov z triedy plazov, 98 druhov z triedy vtákov a 38 druhov z triedy cicavcov. Domov tu má medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, mačka divá i kriticky ohrozená vydra riečna. Veľmi vzácne sa vyskytuje západokarpatský endemický hlodavec hrabáč tatranský i reliktná myšovka vrchovská, zaevidovaných tu bolo 22 druhov netopierov. Z dravých vtákov možno na príhodných miestach stále ešte vidieť orla skalného, orla krikľavého, včelára obyčajného a v poslednom čase sa zdá, že sa vracia i sokol rároh. Hniezdi tu viacero druhov sov, vrátane najmenšej a najväčšej európskej sovy - kuvička vrabčieho a výra skalného. Muránska planina je tiež refúgiom z roka na rok zriedkavejšieho hlucháňa obyčajného. Severnú hranicu rozšírenia tu dosahuje strnádka cia obývajúca horúce lesostepné lokality, na strmých vápencových bralách bola zaznamenaná prítomnosť murárika červenokrídleho. Z plazov obýva teplé skalné biotopy jašterica múrová i užovka obyčajná, užovka hladká, vretenica obyčajná, medzi obojživelníkmi majú zastúpenie druhy ako mlok vrchovský, či endemický mlok karpatský. Živočíšstvo sa vyznačuje bohatstvom západokarpatských montánnych a submontánnych zoocenóz, vrátane zástupcov reliktných i endemických foriem živočíchov. Niektoré taxóny sú známe len z Muránskej planiny - behúnik Duvalius szaboi sa ako glaciálny relikt vyskytuje iba v jedinej jaskyni Tisoveckého krasu.


Kostoly

V obci sú dominantnými stavbami dva kostoly.

Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela


obrazová príloha kostola

vystúpenie Martina Babjaka v kostole

odpust

bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. a 20. storočia.

Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady. Kým, a kedy presne stavaná, nie je známe. Je však pravdepodobné, že svätyňa bola kamenná a zachovala sa do dnešnej podoby.  Gotické fresky, ktoré určite zdobili vnútornú časť svätyne, ako v tom období bolo samozrejmé, sa nezachovali. Rebrová klenba svätyne je pôvodná. Neskôr bola kaplnka prestavaná na kostol. Dôležitými historickými prameňmi sú kanonické vizitácie. Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď,  lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Väčší z nich - hlavný - bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené. Dva menšie - bočné - boli zdobené rôznymi obrazmi. V kostole bol tiež drevený chór, na ktorom bol umiestnený organ. Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie), kedy Husiti stavali takého múrové ohrady okolo kostolov, aby z bezpečnostného hľadiska mohli v kostole nerušene čítať Božie slovo. Kostol bol bez murovanej veže. Túto nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Vo vnútri kostola sa nachádzala kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Inventár kostola tvorili tiež strieborný kalich pozlátený s paténou a niekoľko kňazských rúch. Kostol bol zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi. V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon , upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke nad svätyňou. Približne z tohoto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony. Väčšie opravy kostola boli urobené v roku 1950. Bola položená dlažba, mramorový obklad, bol zreštaurovaný oltár z mramoru a tiež prislúchajúce doplnky, pribudla nová krstiteľnica a drevená kazateľnica bola nahradená murovanou, zvonku obloženou mramorom. Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. V tomto čase fara bola drevená v zachovalom stave spolu s príslušnými budovami (maštaľ, stodola). Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Starostlivosť o farskú budovu bola zverená patrónovi )v tom čase rod. Koháriovcov) a veriacim. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby. V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Hovorili čisto po slovensky, všetci boli jednoduchí ľudia, neurodzení. Patrili do nižších vrstiev. Počúvaním Božieho slova v kostole, tak ako aj v iných formách zbožnosti, ľud bal na náboženské povinnosti, zachovával pôsty, zasväcoval sviatky a dodržiaval cirkevné príkazy. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad. V Muránskej Lehote nebol kostol do roku 1810. V Muráni bol malý kamenný kostol s klenbami, zasvätenými svätému Jurajovi. V roku 1754 farár z Muránskej Dlhej Lúky spravoval Muránsky hrad, čo sa týka duchovnej starostlivosti. K budovám, ktoré sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky pri kostole. Táto budova pochádza z 19. storočia. V 20-tych rokoch 20 storočia bola prestavovaná. Pôvodne tu bola katolícka škola s 1. triedou a jednoizbovým bytom pre učiteľa. Nádvorie školy sa využívalo na rôzne kultúrno - spoločenské podujatia. Najvýznamnejšia je činnosť katolíckej mládeže z Muránskej Dlhej Lúky, na prelome 30-tych rokov, čoho dôkazom je precízne spracovaná kronika. Aj v súčasnom období badať výrazné oživenie katolíckeho života v obci najmä čo sa týka speváckeho zboru, ktorý svojim podielom zvyšuje kultúrnu úroveň obce.

 

Rímsko-katolícki farári pôsobiaci v Muránskej Dlhej Lúke od roku 1728

 

MENO FARÁRA
ROKY PÔSOBENIA
Michal Zemánik 
1728 – 1730
Ondrej Krivantsik
1730 – 1744
Ján Peter Pilnik
1744 – 1785
Ondrej Valla
1785 – 1797
Imrich Szoltsáni
1797 – 1798
Ján Scheday
1806 – 1807
Vavrinec Skálni
1811 – 1812
Alojz Kavatskay
1813 – 1820
Matej Lihan
1821 – 1855
Frantisek Vagner
1856 – 1871
Peter Verbjar
1872 – 1874
Anton Shuster
1875 – 1896
Jozef Skaupil
1896 – 1900
JánaNaumann
1900 – 1913
Ľudevít Tihányi
1913 – 1914
Alojz Machay
1914 – 1925
Jozef Suchánek
1926 – 1927
Jozef Láng
1927 – 1937
Ján Čáji
1937 – 1938
Peter Rus
1938 – 1940
Emil  Kapusta
1940 – 1953
Štefan Mancoš
1953 – 1955
Vendelín Štepanovský
1955 – 1970
Zoltán Belák
1970 – 1984
Alexander Tóth
1984 – 1995
Miroslav Raček
1997 - 2011
Mgr. Daniel Baláž
2011

 

Tolerančný klasicistický evanjelický kostol

obrazová príloha

postavili pôvodne bez veže v roku 1787. Veža bola pristavená až v roku 1863.

Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov. Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu. Najvýznamnejším kňazom bol Cyprian Fridt, ktorý v hodnosti seniova spracoval zbor z Muránskeho hradu. Neskôr roku 1610 sa zbor stáva súčasťou revúckej cirkvi a až dv roku 1636 sa stáva Muránska Dlhá Lúka matkocirkvou a aby mohla ľahšie vydržiavať farára a učiteľa, pripojili k nej Muránsku Lehotu, Podmuráň a Telgárt.

10-te roky 17. storočia, za panovania Leopolda I. sú známe roky krutého prenasledovania. Evanjelickí farári sú obviňovaní z velezrady a aj tunajší farár je z cirkvi vyhnaný a odchádza do vyhnanstva .


Okrem týchto kostolov sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia.

 

História zboru Bratskej Jednoty Baptistov zbor Revúcka Lehota

 

Misijná stanica  v Muránskej  Dlhej  Lúke

 

Muránska Dlhá Lúka – tu najprv začala misijná práca na Gemeri..

Z našej obce sa šírilo Božie slovo.

Ako a kým?

Prvým baptistom na Gemeri bol  br. Ján Šturman z Muránskej Dlhej Lúky. Narodil sa v našej dedinke v roku 1864 a vyučil sa za debnára. Bol to hĺbavý mladík, nemal rád svetské zábavy a  radšej sa vzdelával a učil niečo nové. Ako 20 ročný odišiel za prácou do Ružomberka, kde sa zamestnal u Petra Makovického. Tam si kúpil Bibliu a keď sa odsťahoval do Tisovca,  kde sa stal správcom bryndziarne tohto podnikateľa, mal príležitosť veľa hovoriť s ľuďmi.

Mnoho čítal Bibliu, Božie Slovo. K tejto myšlienke – žiť ako kresťan – podľa Biblie – získal niekoľkých mladých ľudí v Tisovci a Rimavskej Píle. Začali sa schádzať a objasňovať si Písmo sväté a takto uverili v Pána Ježiša. Na vyznanie svojej viery ,  nechali sa pokrstiť ponorením. Brat Šturman navštevoval  z Tisovca   Klenovec, Rimavskú Pílu, ale aj celú Muránsku dolinu.

V roku 1904 sa vzdal funkcie správcu bryndziarne a presťahoval sa do svojej rodnej dediny. Odvtedy  tu bol kazateľom a založil prvý zbor na Muránskej doline. Pre Pána Ježiša získal ako prvého br. Jána Rusnáka a spolu položili v roku 1905 základ misijnej práce na Gemeri.  Prvý biblický krst – ponorením – bol uskutočnený v našej obci v roku 1907.

11.7.1937 sa začala stavať modlitebňa v našej obci, dokončená bola v roku 1938 a používa sa po drobných úpravách  až dodnes. Kazateľmi Božieho Slova, ktorí do našej obce dochádzali pravidelne, niektorí však len  raz v mesiaci, boli: -

Michal Kešiar  1939 – 1942

Daniel Šaling  1948 – 1956

Vasil Vološčuk  1957-1958

Ján Miháľ  1958- 1986

Jaroslav Olexa 1986-1987

Tomáš Valchář   1988 do 1996

Mgr. Dalibor Perašín 1996-2003

Mgr. Stanislav Depta 2007-2010

Mgr. Timotej Hanes 1.7.2011 --- doposiaľ

Niektoré roky sme boli bez kazateľa  Božieho slova, vtedy chodili vypomáhať bratia z iných zborov Slovenska.

V súčasnosti je nás málo v porovnaní s bratmi a sestrami rímskymi katolíkmi alebo evanjelikmi. Mnohí starí bratia či sestry zomreli, mladí sa odsťahovali za prácou do iných miest, alebo nasledovali svojho životného partnera. Ale tí, čo sme tu zostali, „z milosti božej žijeme, hýbeme sa a trváme“.

K Božiemu Slovu sa stretávame pravidelne v nedeľu doobeda od 9,30 hodine a  v stredu večer, v letnom čase od 19,00 hod., v zimnom čase od 18,00 hodiny. Pravidelne, v prvú nedeľu v mesiaci chodíme na spoločné zhromaždenie, k Večeri Pánovej do Jelšavy.

Spolupracujeme aj ekumenicky- s bratmi a sestrami z katolíckej a evanjelickej cirkvi – každoročne v januári sa stretávame pri Božom Slove a modlitbách v kostoloch a v modlitebni;  tri sestry sú členky v evanjelickom spevokole EKUMÉNA a spievajú najmä na evanjelických pohreboch.

Aj keď je nás veriacich baptistov v našej obci málo, našou túžbou je, aby sme nezanikli, ale boli verné Božie dietky.  Dietky, ktoré nasledujú príklad svojho vodcu, Pána Ježiša Krista  a chcú sa Mu podobať v myslení, reči a v skutkoch. Nech nám v tom Pán Boh pomáha a žehná!

Patríme pod zbor BJB Revúcka Lehota. Naša spoločná modlitebňa je v Jelšave.  Viacej sa o tom môžeme dočítať na stránke:

http://www.revuckalehota.baptist.sk/

Fotogaléria -  Baptistická modlitebňa - staré foto

Fotogaléria - Baptistická modlitebňa - nové foto

Školstvo a vzdelanie

V obci sa nachádza materská škola, ktorú navštevuje 23 detí. Edukáciu detí v materskej škole zabezpečujú 2 učiteľky a 1 pedagogický asistent učiteľa.

Vzdelanostnú úroveň v obci zabezpečuje základná škola, kde sa vyučuje prvý stupeň základného vzdelania. V školskom roku 2014/2015 je počet žiakov 77. Škola zabezpečuje aj plnohodnotné trávenie voľného času žiakov mimo vyučovacieho procesu, organizovaním vzdelávacích krúžkov zameraných na: 
–    vedenie domácnosti
–    prácu s PC
–    didaktické hry
–    výtvarné spracovanie materiálov.

Druhý stupeň základnej školy žiaci z obce Muránska Dlhá Lúka absolvujú v blízkej obci Muráň, vzdialenej 4 km. 11 žiakov druhého stupňa navštevuje špeciálnu základnú školu v Revúcej(5km). Štúdium na stredných školách je umožnené v blízkom Tisovci (15km), Revúcej (5km), Rimavskej Sobote (45)km vzdialených od obce. Študenti navštevujú vzdelávacie inštitúcie vysokých škôl v Banskej Bystrici, v Košiciach, v Rimavskej Sobote, v Bratislave.

V obci sa nenachádzajú žiadne vzdelávacie inštitúcie pre dospelých. Poskytovateľom vzdelávania je UPSVR Revúca prostredníctvom kurzov a školení.


Základná škola Muránska Dlhá Lúka

Školský vzdelávací program

Plán práce ZŠ Muránska Dlhá Lúka

Správa o výchovno-vzdelávacej činnosti ZŠ Muránska Dlhá Lúka

nová stránka

 

Materská škola

Materská škola
Muránska Dlhá Lúka 116
050 01 Revúca
tel.č. 0584433201

Magdaléna Hudáková - riaditeľka MŠ (0915/583217)

nová stránka