Aktuality - všetky

Zmluva - ochrana osobných údajov

18. 02. 2019 - ...  >> čítaj viac

Voľby do EP

08. 02. 2019 - ...  >> čítaj viac

Posilňovňa

08. 02. 2019 - ...  >> čítaj viac

Mapa

mapa

Partnerstvo MP - ČH

partnerstvo mp - ch
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Partnerstva Muránska planina - Čierny Hron v rámci Grantového programu Naštartujme s Partnerstvom MP - ČH.

Aktuálne počasie

Počasie Muránska Dlhá Lúka online

Kostoly

V obci sú dominantnými stavbami dva kostoly.

Rímskokatolícky Kostol sv. Michala archanjela


obrazová príloha kostola

vystúpenie Martina Babjaka v kostole

odpust

bol postavený v 14. storočí v gotickom štýle. V 18. storočí ho barokovo upravili a dnes je zapísaný ako Národná kultúrna pamiatka. Zariadenie v jeho interiéri pochádza z 19. a 20. storočia.

Rímskokatolícky kostol pôvodne vznikol ako malá kaplnka bez veže a bez múrovej ohrady. Kým, a kedy presne stavaná, nie je známe. Je však pravdepodobné, že svätyňa bola kamenná a zachovala sa do dnešnej podoby.  Gotické fresky, ktoré určite zdobili vnútornú časť svätyne, ako v tom období bolo samozrejmé, sa nezachovali. Rebrová klenba svätyne je pôvodná. Neskôr bola kaplnka prestavaná na kostol. Dôležitými historickými prameňmi sú kanonické vizitácie. Z kanonickej vizitácie z roku 1753 sa dozvedáme, že kostol bol kamenný, pričom svätyňa a sakristia boli zaklenuté klenbou, nie však chrámová loď,  lebo tá bola pokrytá dreveným stropom. V kostole boli tri oltáre. Väčší z nich - hlavný - bol nový so sochami svätého Michala, Petra, Pavla, Barbory a Kataríny, ktoré boli pozlátené. Dva menšie - bočné - boli zdobené rôznymi obrazmi. V kostole bol tiež drevený chór, na ktorom bol umiestnený organ. Okolo kostola sa nachádzal cintorín ohradený múrom, ktorý bol postavený v husitskom období (15. storočie), kedy Husiti stavali takého múrové ohrady okolo kostolov, aby z bezpečnostného hľadiska mohli v kostole nerušene čítať Božie slovo. Kostol bol bez murovanej veže. Túto nahrádzala drevená zvonica s tromi zvonmi. Vo vnútri kostola sa nachádzala kamenná krstiteľnica s medenou nádobou. Inventár kostola tvorili tiež strieborný kalich pozlátený s paténou a niekoľko kňazských rúch. Kostol bol zasvätený svätému Michalovi Archanjelovi. V roku 1782 mal kostol nad svätyňou jeden zvon , upevnený pravdepodobne v drevenej vežičke nad svätyňou. Približne z tohoto obdobia pochádza aj kamenná veža pristavená ku kostolu a v nej boli upevnené dva zvony. Väčšie opravy kostola boli urobené v roku 1950. Bola položená dlažba, mramorový obklad, bol zreštaurovaný oltár z mramoru a tiež prislúchajúce doplnky, pribudla nová krstiteľnica a drevená kazateľnica bola nahradená murovanou, zvonku obloženou mramorom. Najstaršia správa o budove fary sa zachovala z roku 1753. V tomto čase fara bola drevená v zachovalom stave spolu s príslušnými budovami (maštaľ, stodola). Až v roku 1814 sa dozvedáme, že fara bola postavená z kameňa dobrej kvality. Starostlivosť o farskú budovu bola zverená patrónovi )v tom čase rod. Koháriovcov) a veriacim. Kamenná fara bola nahradená v rokoch 1938 - 1940 murovanou farou, ktorá sa zachovala až do dnešnej podoby. V roku 1753 žilo v Muránskej Dlhej Lúke 106 katolíkov a 245 evanjelikov. Hovorili čisto po slovensky, všetci boli jednoduchí ľudia, neurodzení. Patrili do nižších vrstiev. Počúvaním Božieho slova v kostole, tak ako aj v iných formách zbožnosti, ľud bal na náboženské povinnosti, zachovával pôsty, zasväcoval sviatky a dodržiaval cirkevné príkazy. Je veľmi zaujímavé, že do roku 1797 patrili pod farnosť Muránska Dlhá Lúka aj nasledovné filiálky: Muránska Lehota, Muránska Huta, Muráň a Muránsky hrad. V Muránskej Lehote nebol kostol do roku 1810. V Muráni bol malý kamenný kostol s klenbami, zasvätenými svätému Jurajovi. V roku 1754 farár z Muránskej Dlhej Lúky spravoval Muránsky hrad, čo sa týka duchovnej starostlivosti. K budovám, ktoré sú majetkom rímskokatolíckej cirkvi v Muránskej Dlhej Lúke patrí aj budova škôlky pri kostole. Táto budova pochádza z 19. storočia. V 20-tych rokoch 20 storočia bola prestavovaná. Pôvodne tu bola katolícka škola s 1. triedou a jednoizbovým bytom pre učiteľa. Nádvorie školy sa využívalo na rôzne kultúrno - spoločenské podujatia. Najvýznamnejšia je činnosť katolíckej mládeže z Muránskej Dlhej Lúky, na prelome 30-tych rokov, čoho dôkazom je precízne spracovaná kronika. Aj v súčasnom období badať výrazné oživenie katolíckeho života v obci najmä čo sa týka speváckeho zboru, ktorý svojim podielom zvyšuje kultúrnu úroveň obce.

 

Rímsko-katolícki farári pôsobiaci v Muránskej Dlhej Lúke od roku 1728

 

meno farára
 
roky pôsobenia
 
Michal Zemánik 
1728 – 1730
 
Ondrej Krivantsik
 
1730 – 1744
 
Ján Peter Pilnik
 
1744 – 1785
 
Ondrej Valla
 
1785 – 1797
 
Imrich Szoltsáni
 
1797 – 1798
 
Ján Scheday
 
1806 – 1807
 
Vavrinec Skálni
 
1811 – 1812
 
Alojz Kavatskay
 
1813 – 1820
 
Matej Lihan
 
1821 – 1855
 
Frantisek Vagner
 
1856 – 1871
 
Peter Verbjar
 
1872 – 1874
 
Anton Shuster
 
1875 – 1896
 
Jozef Skaupil
 
1896 – 1900
 
JánaNaumann
 
1900 – 1913
 
Ľudevít Tihányi
 
1913 – 1914
 
Alojz Machay
 
1914 – 1925
 
Jozef Suchánek
 
1926 – 1927
 
Jozef Láng
 
1927 – 1937
 
Ján Čáji
 
1937 – 1938
 
Peter Rus
 
1938 – 1940
 
Emil  Kapusta
 
1940 – 1953
 
Štefan Mancoš
 
1953 – 1955
 
Vendelín Štepanovský
 
1955 – 1970
 
Zoltán Belák
 
1970 – 1984
 
Alexander Tóth
 
1984 – 1995
 
Miroslav Raček
 
1997 - 2011
 
Mgr. Daniel Baláž
 
2011



Tolerančný klasicistický evanjelický kostol

obrazová príloha

postavili pôvodne bez veže v roku 1787. Veža bola pristavená až v roku 1863.

Začiatky evanjelického cirkevného zboru Muránska Dlhá Lúka siahajú do doby 15. storočia, keď stúpenci Jána Husa uskutočnili vpád do hornouhorských stolíc, teda aj do stolice gemerskej. Už roku 1544 gróf Salm, predstavený pevnosti na Muránskom hrade so svojim vojskom vyznával evanjelickú vieru a mal svojich kňazov. Pod vplyvom týchto kňazov sa evanjelické učenie dostáva i do obce Muránska Dlhá Lúka, ktorá sa stáva filiálkou cirkvi Muránskeho hradu. Najvýznamnejším kňazom bol Cyprian Fridt, ktorý v hodnosti seniova spracoval zbor z Muránskeho hradu. Neskôr roku 1610 sa zbor stáva súčasťou revúckej cirkvi a až dv roku 1636 sa stáva Muránska Dlhá Lúka matkocirkvou a aby mohla ľahšie vydržiavať farára a učiteľa, pripojili k nej Muránsku Lehotu, Podmuráň a Telgárt.

10-te roky 17. storočia, za panovania Leopolda I. sú známe roky krutého prenasledovania. Evanjelickí farári sú obviňovaní z velezrady a aj tunajší farár je z cirkvi vyhnaný a odchádza do vyhnanstva .


Okrem týchto kostolov sa v obci nachádza aj baptistická modlitebňa z 30. rokov 20. storočia.

 

História zboru Bratskej Jednoty Baptistov zbor Revúcka Lehota

 

Misijná stanica  v Muránskej  Dlhej  Lúke

 

Muránska Dlhá Lúka – tu najprv začala misijná práca na Gemeri..

Z našej obce sa šírilo Božie slovo.

Ako a kým?

Prvým baptistom na Gemeri bol  br. Ján Šturman z Muránskej Dlhej Lúky. Narodil sa v našej dedinke v roku 1864 a vyučil sa za debnára. Bol to hĺbavý mladík, nemal rád svetské zábavy a  radšej sa vzdelával a učil niečo nové. Ako 20 ročný odišiel za prácou do Ružomberka, kde sa zamestnal u Petra Makovického. Tam si kúpil Bibliu a keď sa odsťahoval do Tisovca,  kde sa stal správcom bryndziarne tohto podnikateľa, mal príležitosť veľa hovoriť s ľuďmi.

Mnoho čítal Bibliu, Božie Slovo. K tejto myšlienke – žiť ako kresťan – podľa Biblie – získal niekoľkých mladých ľudí v Tisovci a Rimavskej Píle. Začali sa schádzať a objasňovať si Písmo sväté a takto uverili v Pána Ježiša. Na vyznanie svojej viery ,  nechali sa pokrstiť ponorením. Brat Šturman navštevoval  z Tisovca   Klenovec, Rimavskú Pílu, ale aj celú Muránsku dolinu.

V roku 1904 sa vzdal funkcie správcu bryndziarne a presťahoval sa do svojej rodnej dediny. Odvtedy  tu bol kazateľom a založil prvý zbor na Muránskej doline. Pre Pána Ježiša získal ako prvého br. Jána Rusnáka a spolu položili v roku 1905 základ misijnej práce na Gemeri.  Prvý biblický krst – ponorením – bol uskutočnený v našej obci v roku 1907.

11.7.1937 sa začala stavať modlitebňa v našej obci, dokončená bola v roku 1938 a používa sa po drobných úpravách  až dodnes. Kazateľmi Božieho Slova, ktorí do našej obce dochádzali pravidelne, niektorí však len  raz v mesiaci, boli: -

Michal Kešiar  1939 – 1942

Daniel Šaling  1948 – 1956

Vasil Vološčuk  1957-1958

Ján Miháľ  1958- 1986

Jaroslav Olexa 1986-1987

Tomáš Valchář   1988 do 1996

Mgr. Dalibor Perašín 1996-2003

Mgr. Stanislav Depta 2007-2010

Mgr. Timotej Hanes 1.7.2011 --- doposiaľ

Niektoré roky sme boli bez kazateľa  Božieho slova, vtedy chodili vypomáhať bratia z iných zborov Slovenska.

V súčasnosti je nás málo v porovnaní s bratmi a sestrami rímskymi katolíkmi alebo evanjelikmi. Mnohí starí bratia či sestry zomreli, mladí sa odsťahovali za prácou do iných miest, alebo nasledovali svojho životného partnera. Ale tí, čo sme tu zostali, „z milosti božej žijeme, hýbeme sa a trváme“.

K Božiemu Slovu sa stretávame pravidelne v nedeľu doobeda od 9,30 hodine a  v stredu večer, v letnom čase od 19,00 hod., v zimnom čase od 18,00 hodiny. Pravidelne, v prvú nedeľu v mesiaci chodíme na spoločné zhromaždenie, k Večeri Pánovej do Jelšavy.

Spolupracujeme aj ekumenicky- s bratmi a sestrami z katolíckej a evanjelickej cirkvi – každoročne v januári sa stretávame pri Božom Slove a modlitbách v kostoloch a v modlitebni;  tri sestry sú členky v evanjelickom spevokole EKUMÉNA a spievajú najmä na evanjelických pohreboch.

Aj keď je nás veriacich baptistov v našej obci málo, našou túžbou je, aby sme nezanikli, ale boli verné Božie dietky.  Dietky, ktoré nasledujú príklad svojho vodcu, Pána Ježiša Krista  a chcú sa Mu podobať v myslení, reči a v skutkoch. Nech nám v tom Pán Boh pomáha a žehná!

Patríme pod zbor BJB Revúcka Lehota. Naša spoločná modlitebňa je v Jelšave.  Viacej sa o tom môžeme dočítať na stránke:

http://www.revuckalehota.baptist.sk/

Tam si môžeme vypočuť aj kázne súčasného brata kazateľa.

 

Vypracovala: Ďurejová

V Muránskej Dl. Lúke,  07.02.2013

Fotogaléria -  Baptistická modlitebňa - staré foto

Fotogaléria - Baptistická modlitebňa - nové foto